Sobota 29. februára 2020. S napätím som čakal na volebné výsledky a tešil som sa, že éra Fica konečne skončila. Oľano vyhráva voľby so ziskom viac ako 25 % hlasov a najmocnejším mužom v krajine sa stáva enfant terrible slovenskej politiky Igor Matovič. Koalícia PS/SPOLU to nedala o 926 hlasov a ostala pred bránami parlamentu.

Mnohí sme tušili, že to bude náročné. Ale čo dokáže jeden blázon urobiť s krajinou za necelé štyri roky, to nepredpokladal zrejme nikto. Ako by sa zmenilo Slovensko, ak by v ten deň prišlo k volebným urnám o 926 ľudí viac, ktorí by to hodili koalícií PS/SPOLU?

Najskôr si pripomeňme, čo sa udialo

Koalíciu poskladali s Oľano strany Sme Rodina, SaS a Za ľudí, ktoré mali spolu pohodlnú ústavnú väčšinu 95 hlasov. Menšia trojkoalícia nevznikla z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, Matovič si pobral na kandidátku kadekoho a svojich poslancov nepoznal ani len po mene, nie ešte aby vedel, čo môže od nich očakávať. Na tesnú koalíciu bez problematickej Sme Rodina, ktorá by mala 78 hlasov, si netrúfal. Po druhé, ústavná väčšina bola lákavá. Potrebovali sme ju k reforme súdnictva, ako aj v tom čase ešte vážne myslenej reforme prokuratúry. Keď Boris Kollár sľúbil vernosť, nebolo o čom.

Igor Matovič však veľmi rýchlo vymenil sľuby o lepšie spravovanej krajine za boj proti všetkým, ktorí sa postavili jeho egu a márnomyseľnosti. Stačilo nesúhlasiť s niekoľkými jeho nedopečenými nápadmi a boj proti Ficovi vymenil Matovič za boj proti svojmu koaličnému partnerovi Richardovi Sulíkovi. Pomer síl sa rýchlo zmenil a na sľuby o lepšom Slovensku sa zabudlo. Oľano so zvyškami Za ľudí a najvernejším Igorovým partnerom Borisom Kollárom vytvorili tesnú väčšinu, ktorá pretlačila akúkoľvek hlúposť. Keď sa nedalo inak, pomohli fašisti, či takzvaná mafia. Obchodníci zo Sme rodina vybavili. Stačilo, aby niekto cielene neprišiel do práce a znížil kvórum (pozn. počet potrebných hlasov na prijatie zákona). Najmocnejšími mužmi koalície sa stali Boris Kollár a Milan Krajniak. Podporu hlúpostiam vykšeftovali za podporu svojich biznisových záujmov.

Pomery v koalícii a fejkový boj Igora Matoviča proti mafii asi najlepšie ilustruje nasledovné slová potom čo Sme Rodina (a pár poslancov pôvodom z Oľano) nevydalo Fica spravodlivosti: „Boris Kollár má takú tú pieskoviskovú česť“, povedal Matovič.

Ako mohlo náš svet zmeniť pár stoviek hlasov

Prenesme sa do alternatívnej reality, v ktorej koalícia PS/SPOLU dostala o 926 hlasov viac a dostala sa do parlamentu. Ako by sa zmenili počty? Začnime stranami mordoru. SMER by mal 35 poslancov, o troch menej ako v skutočnosti. Fašistov by bolo v parlamente mínus dva kusy, poslancom by sa zrejme nikdy nestal uvrieskaný tmavší pán Miroslav Suja. Oľano by prišlo až o piatich poslancov a medzi náhradníkmi by sa ocitli aj rebeli Martin Čepček a Romana Tabák. Sme Rodina, SaS a Za Ľudí by prišli zhodne o jedného poslanca. Koalíciu PS/SPOLU by v parlamente reprezentovalo 13 poslancov. 

Koalícia z reality, Oľano+SaS+ZĽ+SmeR, by mala spolu 87 mandátov a každé menšie zoskupenie by malo potrebných 76 hlasov len veľmi tesne alebo vôbec. Pohodlných 84 hlasov by mala koalícia Oľano+PS/SPOLU+SaS+ZĽ. Vzhľadom na lákavú ústavnú väčšinu a potrebné reformy som si však skoro istý, že na začiatku by vznikla päťkoalícia aj so Sme Rodina, ktorá by mala v parlamente až 100 hlasov.

Ako by sa vo vláde správalo PS/SPOLU? Nie som fanúšikom progresívcov, mám vážne výhrady k ich prístupu k verejným zdrojom či k slobode jednotlivca, a častokrát sa len usmievam nad ich budovateľským nadšením kombinovaným s naivitou. Aj preto som ich politickým oponentom. Ale som si istý, že rovnako ako my v SaS, aj oni by mali problém s prístupom k verejným zdrojom ako k osobnej pokladničke na testovanie šialených nápadov, či s pristupovaním k občanom ako k pokusným králikom počas pandémie (opakované hromadné „špáranie sa v nose“, pandemické „opatrenia“, blackout, či „nevestičky, dobre bude“). Bežný volič ani netuší, koľko nebotyčných nezmyslov bolo v tej paródii na vládnutie ešte zastavených.

Mohlo by sa stať, aby servilní poslanci Oľano, pár trafikantov okolo Remišovej a kšeftári zo Sme Rodina schválili v parlamente lotériu z verejných zdrojov, v ktorej sa nedalo vyhrať? Alebo očkovací bonus pre dôchodcov, ktorí nedostali práve tí najpoctivejší? Nie, po rozpade Za ľudí by mali spoločne maximálne 69 hlasov. Buď by otvorene zobrali do koalície fašistov či mafiu, alebo by mohol Boris Kollár vekslovať naďalej akurát tak bony na ulici a nie hlasy v parlamente.

Necelá tisícka voličov mohla významne zmeniť realitu, v ktorej žijeme. Dokázal by „šarm“ Róberta Fica presvedčiť dostatok poslancov zoskupenia Oľano+PS/SPOLU+SaS+Za Ľudí aby ho nevydali spravodlivosti? Podarilo sa mu to u Krošláka, Hatrákovej, Čepčeka a Tabák, ale v novej realite by musel nájsť ďalších piatich a to ešte dvaja posledne menovaní nemuseli byť vôbec v parlamente (áno, viem, aj György G. bol pripravený do poslednej chvíle podať pomocnú ruku).

Róbert Fico by dnes možno trónil vo vyšetrovacej väzbe a nie na čele predvolebných prieskumov. Ktovie komu všetkému by sa pustili ústa na špacír, ak by padol capo di tutti. Paragraf 363 by bol skoro určite zmenený. Stovky miliónov, až miliardy z verejných zdrojov by neboli minuté vôbec alebo oveľa efektívnejšie. Igor Matovič by bol nútený dohodnúť sa. Áno, možno by boli predčasné voľby oveľa skôr a vláda bábkového premiéra Hegera by nikdy nevznikla. Tomu, že by sa v Oľano našli nejaké osobnosti a vzopreli sa v kľúčových chvíľach Matovičovi, po predchádzajúcich skúsenostiach neverí asi nikto. Najväčšej hrozby pre Slovensko od čias Róberta Fica – Igora Matoviča, by sme sa však nepochybne zbavili skôr. A ľudia na Slovensku by možno neprišli o zvyšky dôvery v zodpovednú politiku.

Čo môže ovplyvniť nevolič

Častokrát sa stretávam s názorom, že jednotlivec nemá šancu niečo ovplyvniť. A keďže je znechutený, nemieni sa na tom cirkuse nijako podieľať. Väčšinou to tak naozaj je. A potom sa stane niečo ako tri a pol roka dozadu. Mnohí z nás majú 3x viac priateľov na Facebooku alebo násobne viac followerov na Instagrame ako je počet ľudí, ktorých nevolenie významne ovplyvnilo charakter našej krajiny.

Samozrejme, netušíme akú stranu by si zvolili nevoliči, ak by prišli k voľbám. Ale už len tým, že ste dokázali dočítať až sem, zrejme dokážete rozoznať strany úplného mordoru od tých ostatných. Aj keby ste si mali na konci dňa hodiť kockou, je to lepšie ako ostať v deň volieb doma. A tete Gitke s kvietkami v profilovke naďalej tvrďte, že najlepšie urobí, keď do volebnej obálky vloží volebné lístky Smeru a Republiky dohromady.

Problém je, že nevolí skoro 40 % z vás. Masa ľudí, ktorá by rozhodla voľby, ak by – čiste teoreticky – volila jednotne. Namiesto toho odovzdávate silu svojho hlasu – možnosť rozhodnúť – niekomu inému. Parlamentné voľby sú totiž platné, aj keby prišiel voliť jeden jediný volič. Ak to bude fašista, v parlamente bude nasledujúce štyri roky sedieť 150 fašistov. Ak to bude mafián, tak 150 Smerákov a ak príde voliť len sám Igor, tak z Národnej rady bude psychiatrická liečebňa. Vy sám, ak by ste sa rozhodli voliť a v našom extrémnom príklade by ste sa volieb zúčastnili dvaja, rozhodnete o zložení polovice parlamentu.

Ak sa volieb nezúčastníte, zveríte právo rozhodnúť o budúcnosti vás a vašich blízkych niekomu inému. Rozhodnutie, ktoré ovplyvní akú zdravotnú starostlivosť dostanete, keď ju budete potrebovať, aké vzdelanie dostanú vaše deti, alebo či sa dočkáte spravodlivosti, keď o ňu budete žiadať. Aj vaša účasť vo voľbách ovplyvňuje, či budeme mať bohatšie a sebavedomé Slovensko, ktoré bude ekonomicky rásť a dokáže sa postarať o dôchodcov či sociálne odkázaných. Alebo to tu pôjde tak ako doteraz. Od deviatich k piatim, či v lepšom prípade systémom pokus/omyl.

Bol by som rád, keby volebné prieskumy poslúžili na mobilizáciu voličov. Lebo Fica a ostatných pomätencov môže poraziť len vysoká volebná účasť. Rozhodnutie je len a len na vás.