Dlhodobo tvrdím, že náš systém zdaňovania investícií je veľmi neefektívny. V dnešnom blogu si povieme, čo to konkrétne znamená, a prečo je zrovnoprávnenie zdaňovania jednotlivých typov investícií dôležité. Na októbrovú schôdzu parlamentu sme s kolegom Mariánom Viskupičom z týchto dôvodov predložili Zákon o zrovnoprávňovaní zdaňovania investícii a zmene zdaňovania kryptomien. O návrhu zákona konkrétnejšie nabudúce.

Súčasný stav

V súčasnosti sa u nás rôzne typy investícií (podielové fondy, ETF, kryptomeny) zdaňujú veľmi komplikovane, demotivačne a v porovnaní so zahraničím nekonkurencieschopne. V zásade sa zdaňuje každý prírastok majetku, s jednou výnimkou. Ak je cenný papier prijatý na obchodovanie na burzu a investorom je fyzická osoba, od dane z príjmu je zisk oslobodený, ak medzi nákupom a predajom uplynul minimálne jeden rok. To sa týka všetkých cenných papierov, podielových fondov, aj ETF fondov. Nie však kryptomien, ktoré sa za cenný papier nepovažujú. Zároveň treba dodať, že z podielových fondov je prijatých na obchodovanie na burzu iba menšia časť.

Pre kryptomeny existuje dnes na Slovensku iba jeden spôsob, ako by mohli byť oslobodené od dane, neviem však o tom, že by ho niekto využíval. Podľa zákona o cenných papieroch sú oslobodené aj pravidelné investície trvajúce minimálne 15 rokov, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi. Ide o takzvané Dlhodobé investičné sporenie, ktoré sa vzťahuje nie len na cenné papiere, ale aj na „iné finančné nástroje“, kam už je možné zahrnúť aj kryptomeny.

Mimo vyššie uvedeného sa ešte v slovenských podielových fondoch uplatňuje zrážková daň, ktorú zráža pri výplate správcovská spoločnosť. Minulý rok dokonca ministerstvo financií prišlo s výkladom, že ETF fondy by sa mali rozlišovať a zdaňovať podľa charakteru zahraničného právneho predpisu, podľa ktorého boli založené. Tento výklad bol však podrobený masívnej kritike odbornej verejnosti, takže ho ministerstvo pomerne rýchlo stiahlo.

Jablká verzus hrušky

Systém zdaňovania investícii je teda absolútne netransparentný a neefektívny. Rôzne daňové režimy pre veľmi podobné nástroje sú neprijateľné už len z toho dôvodu, že bežný občan nie je schopný zistiť, aké má vlastne povinnosti. Predstavte si, že pri nákupe jabĺk by vám pri pokladni v obchode pripočítali inú daň ako pri nákupe hrušiek. Ešte absurdnejšie to je, ak si uvedomíte, že v zahraničí by ste žiadnu takúto daň neplatili. Výsledok je, že naši občania sú najchudobnejší v Európe – máme najnižší finančný majetok, a kapitálový trh u nás skoro neexistuje. Keď už, tak Slováci chodia tie investičné hrušky a jablká nakupovať do zahraničia. Výnos tohto zdaňovacieho pekla je pre štát taký zanedbateľný, že analytici ministerstva financií ho ani nevedia vyčísliť.  Žiaľ, keď niečo neprimerane zdaníte, spoľahlivo to zabijete.

V prípade kryptomien je to ešte žalostnejšie, lebo na Slovensku máme veľmi nadanú komunitu kryptonadšencov, ktorí svoje projekty zakladajú v zahraničí, lebo u nás nie je ani legislatíva, ani žiadna podpora. Prichádzame tak o milióny v investíciách. Zo zisku z kryptomien u nás platíte nielen daň z príjmu, ale aj zdravotné odvody.  

Ako to nastaviť správne

V prvom rade, všetky porovnateľné finančné nástroje majú byť zdaňované rovnako. Aby sme boli konkurencieschopní voči zahraničiu a podporili aj dlhodobé budovanie majetku, mali by sme mať časový test, tzn. obdobie držania, po ktorom je zisk z predaja investície oslobodený od dane. Dlhodobé sporenia by sa mali podporovať cez cielené daňové stimuly. Aby sa podpora investícií nezneužívala na agresívnu daňovú optimalizáciu zo strany majiteľov firiem, v prípade akcií by mohla podpora ostať iba na investície realizované prostredníctvom burzy. 

Určite musíme vyňať obchodovanie s kryptomenami z povinnosti platiť zdravotné odvody, ako aj zo zdaňovania vyňať výmenu jednej kryptomeny za inú. Zisk z kryptomien by sa mal zdaňovať až keď sa finančné prostriedky dostanú do reálnej dispozície daňovníka, tzn. nie sú už na účte u brokera, respektíve na burze. Vhodný by bol aj v tomto prípade časový test, nakoľko podobná regulácia je aj v iných európskych štátoch.

Dôležité je to najmä preto, aby naši kryptonadšenci ostávali u nás doma, zakladali firmy a rozvíjali svoje projekty na Slovensku. Krypto je veľmi perspektívne odvetvie a bola by veľká škoda, keby sme takejto inovácií aj naďalej ostávali otočení chrbtom. 

Do kryptomien však investujte opatrne

Kryptomeny sú stále v prvom rade špekulácia a nie investícia. Hovorí sa, že by ste nemali investovať do niečoho, kde graf behá po celej obrazovke. Na druhej strane, kapitalizácia kryptomien je už natoľko vysoká, že ich už musíme považovať za relevantné investičné aktívum. Preto investíciu malej časti majetku do tých najväčších kryptomien považujem za primeranú. Či to bude 5% majetku alebo 20%, to by sa mal každý rozhodnúť podľa svojej tolerancie rizika. V každom prípade by mal investor rátať aj s takou možnosťou, že o túto časť investície môže aj úplne prísť. Stačí sa pozrieť na graf vývoja hociktorej kryptomeny za posledný rok. Reálny majetok sa na rozdiel od akcií firiem za kryptomenami neskrýva.